Zátišie

V zátišiach autorovi stačí zobraziť niekoľko vhodne zvolených a rozmiestnených každodenných predmetov, aby vizuálne vyrozprával príbeh a podal atmosféru. Všadeprítomné difúzne svetlo umožní jemne modelovať tvary, vyniknúť rôznorodosti svetelných a farebných vlastností. Lokálne tóny sú popretkávané nádychom odrazených svetiel, kontaktné tiene odčleňujú predmety od prostredia. Zátišia sa vyznačujú bohatým tvaroslovím a širokým rozsahom odtieňov, sú realistické, ale zároveň sa vyhýbajú naturalizmu, povrchy a materiály sú nepopisne ale čitateľne indikované. Kompozície sú postavené na nepredvídateľnej ale v konečnom dôsledku konzistentnej hre kontrastov svetla a tieňa, teplých a studených farieb, lineárnej a vzdušnej perspektívy a sprostredkujú tak nádhernú impresiu duševnej harmónie a pokoja.